Stavba, rekonštrukcia ale aj akákoľvek drobná stavebná úprava vo vlastnej réžii so sebou prináša nie len potrebu kvalitného materiálu a dobrého premysleného projektu. Často prináša aj potrebu nákupu stavebného náradia a ďalších stavebných potrieb.
Nezanedbateľnou sa v súčasnosti stáva aj otázka bezpečnosti. Niektorí starší si možno ešte pamätajú časy, keď napríklad rebrík vyrobil šikovný majster doma v dielni z pozdĺžne rozpílenej mladej jedličky a šteblíky z lieskovej palice osadil tiež sám s prispením nebožiecovej vŕtačky.
Boli to zlaté časy, keď sa dalo s trochou námahy z lokálnych zdrojov vyťažiť naozaj z minima maximum.
Problém však nastal, keď bolo treba takýto rebrík previezť. Žiadne skladanie totiž nehrozilo. Nehovoriac ho hmotnosti jedľového dreva. A tretí – síce nezamýšľaný, ale to to väčší problém nastal, keď sa takýto rebrík mal postaviť na tvrdom podklade. Pôvodné staré rebríky totiž boli na spodnej strane zašpicatené, aby sa dali zapichnúť do pôdy a tým sa stabilizovali na mieste. Ibaže pri stavebných prácach okolo či vo vnútri domu sa dnes mäkká pôda nachádza naozaj len zriedkavo.
Moderný hliníkový rebrík je jednak skladný (aj tie najdlhšie sa zmestia do prepravnej dĺžky 4,5 metra), rozložiteľný tak, že v prípade potreby sa dá využiť len časť rebríka a v neposlednej miere vybavený rozšíreným základom s plastovými pätkami. Tie zaistia nevyhnutne potrebnú stabilitu v bočných smeroch.
A podobne by sme mohli pokračovať ďalej. Občas sa ozvú sťažnosti napríklad na zakrývacie plachty. Tie moderné nič nevydržia, trhajú sa, nie sú dosť odolné. Áno, moderné jednorazové zakrývacie plachty naozaj majú problém, najmä v období, keď predpoveď počasia hlási víchricu každý týždeň. Ale boli tie staré naozaj lepšie? Jednak bol problém s dostupnosťou. Celty boli vojenským materiálom a ako také sa dali zohnať len z druhej ruky alebo pod pultom. A to sme ešte nezačali riešiť problematiku ich sušenia – áno – staré celty boli vyrobené z prírodného materiálu a po namoknutí sa museli vysušiť. A správne skladovať a rozloženie tiež “nebolo med lízať”. Najmä, ak celty väčších rozmerov bežne vážili desiatky kilogramov a ma ich rozloženie bolo treba niekoľko chlapov.
Alebo vŕtačky. “Jój, čo tie kedysi vydržali.” Iste, ale napríklad príklepové vŕtačky neexistovali vôbec a nahrádzali ich len banské stroje a pneumatické zbíjačky. A jedny aj druhé boli ešte menej dostupné ako spomenuté celty. Darmo. Doba sa mení. Dnes stačí vyraziť do obchodu. Aj v ktoromkoľvek mestečku je dnes výber väčší ako kedysi v hlavnom meste.