Jednou z najväčších záhad ľudstva je, ako môžu fungovať firmy či majstri, ktorých predchádza povesť amaterizmu. Odpoveď je jednoduchá – fungujú na základe dôvery. Rovnako ako celá spoločnosť. Ibaže zatiaľ čo dôvera je abstraktný pojem, zle obložená kúpeľňa je až príliš konkrétny a nechcený príklad prehnanej dôvery. Ako sa teda vyhnúť zlým majstrom?

Zatiaľ čo niektoré ľudské činnosti znesú aj istú dávku amaterizmu, stavba domu to zvyčajne nie je. Iste, používanie takej vŕtačky je v princípe jednoduché a na stavbách ich obsluhu zvyčajne zverujú brigádnikom, iné činnosti sú už profesionálnejšie a napríklad zváračky obsluhujú len ľudia, ktorí to naozaj vedia (zvyčajne).

Murárske náradie však berie do ruky kde kto. A tu je práve ten problém. Používať murárske náradie totiž môže každý, hoci nie každý by mal. Zatiaľ čo na používanie spomenutej zváračky existuje formálna skúška a preukaz, na murárske náradie nič také neexistuje. A nie len na murovanie stien. Ani obklad kúpeľne nevyžaduje špeciálny kurz – hoci zvládnuť moderné materiály a zvládnuť ich tak, aby to nakoniec nebolo na hanbu – to si vyžaduje naozaj poriadne schopnosti.

Pri výbere stavebnej partie či majstra sa však nezamerajte len na to, akú prácu dokáže majster či firma odviezť. V prvej fáze sa zamerajte na financie – tie sa totiž aj pri dokonale odvedenej práci môžu stať veľkým problémom. Ťažko sa vám totiž bude argumentovať pri pohľade na dokonale obloženú kúpeľňu.

Vypýtajte si preto viac cenových ponúk od rôznych majstrov a nechoďte po tej najnižšej. Môže to byť len pasca, ktorá má len jeden účel – zachytiť vás – a následne sa náklady budú zvyšovať.
Napríklad tým, že v cenovej ponuke bude cena za meter plochy, ale akosi sa zabudne na ostenia, ktoré sa “potom budú naceňovať zvlášť podľa skutočného stavu” – bohužiaľ, zvyčajne podstatne drahšie. Ak sa chcete vyhnúť finančným stratám a strate nervov, vždy si overte tzv. internetovú povesť majstra či partie. Dobrý majster nebude mať žiadne otázniky. A ak predsa, z jeho internetového vystupovania sa bude dať zistiť, či je to skutočný profesionál.

Svojho vybraného majstra či firmu sa nebojte požiadať o referencie -pokiaľ ich nebude mať uvedené priamo na svojej stránke či Facebooku. Časy, keď si musel stavebník vyberať mačku vo vreci, sú už dávno za nami. A dobrá práca je predsa vizitkou dobrého majstra.

Stavba, rekonštrukcia ale aj akákoľvek drobná stavebná úprava vo vlastnej réžii so sebou prináša nie len potrebu kvalitného materiálu a dobrého premysleného projektu. Často prináša aj potrebu nákupu stavebného náradia a ďalších stavebných potrieb.

Nezanedbateľnou sa v súčasnosti stáva aj otázka bezpečnosti. Niektorí starší si možno ešte pamätajú časy, keď napríklad rebrík vyrobil šikovný majster doma v dielni z pozdĺžne rozpílenej mladej jedličky a šteblíky z lieskovej palice osadil tiež sám s prispením nebožiecovej vŕtačky.
Boli to zlaté časy, keď sa dalo s trochou námahy z lokálnych zdrojov vyťažiť naozaj z minima maximum.

Problém však nastal, keď bolo treba takýto rebrík previezť. Žiadne skladanie totiž nehrozilo. Nehovoriac ho hmotnosti jedľového dreva. A tretí – síce nezamýšľaný, ale to to väčší problém  nastal, keď sa takýto rebrík mal postaviť na tvrdom podklade. Pôvodné staré rebríky totiž boli na spodnej strane zašpicatené, aby sa dali zapichnúť do pôdy a tým sa stabilizovali na mieste. Ibaže pri stavebných prácach okolo či vo vnútri domu sa dnes mäkká pôda nachádza naozaj len zriedkavo.

Moderný hliníkový rebrík je jednak skladný (aj tie najdlhšie sa zmestia do prepravnej dĺžky 4,5 metra), rozložiteľný tak, že v prípade potreby sa dá využiť len časť rebríka a v neposlednej miere vybavený rozšíreným základom s plastovými pätkami. Tie zaistia nevyhnutne potrebnú stabilitu v bočných smeroch.

A podobne by sme mohli pokračovať ďalej. Občas sa ozvú sťažnosti napríklad na zakrývacie plachty. Tie moderné nič nevydržia, trhajú sa, nie sú dosť odolné. Áno, moderné jednorazové zakrývacie plachty naozaj majú problém, najmä v období, keď predpoveď počasia hlási víchricu každý týždeň. Ale boli tie staré naozaj lepšie? Jednak bol problém s dostupnosťou. Celty boli vojenským materiálom a ako také sa dali zohnať len z druhej ruky alebo pod pultom. A to sme ešte nezačali riešiť problematiku ich sušenia – áno – staré celty boli vyrobené z prírodného materiálu a po namoknutí sa museli vysušiť. A správne skladovať a rozloženie tiež “nebolo med lízať”. Najmä, ak celty väčších rozmerov bežne vážili desiatky kilogramov a ma ich rozloženie bolo treba niekoľko chlapov.

Alebo vŕtačky. “Jój, čo tie kedysi vydržali.” Iste, ale napríklad príklepové vŕtačky neexistovali vôbec a nahrádzali ich len banské stroje a pneumatické zbíjačky. A jedny aj druhé boli ešte menej dostupné ako spomenuté celty. Darmo. Doba sa mení. Dnes stačí vyraziť do obchodu. Aj v ktoromkoľvek mestečku je dnes výber väčší ako kedysi v hlavnom meste.